CHÉMIU VYUČUJÚ:

 

Mgr. Mária Fabová (B - Ch)        

                        maria.fabova(&)gymzh.sk 

Mgr. Oľga Danková (M - Ch)            

                        olga.dankova(&)gymzh.sk

Mgr. Barbora Kinková (B - Ch)       

                        barbora.kinkova(&)gymzh.sk  

Mgr. Miriam Sajvaldová (B - Ch)    

                        miriam.sajvaldova(&)gymzh.sk

 

Centrom záujmu chémie sú chemické premeny látok (chemické reakcie), čiže chemické deje, pri ktorých sa atómy v dôsledku chemických väzieb spájajú do zoskupení atómov (molekuly, kryštály) alebo pri ktorých sa zoskupenia atómov rozpadajú na atómy, alebo sa preskupujú v iné zoskupenia.

 

Dnes chemické vedné disciplíny rozdeľujeme na:

  • Všeobecná chémia: zaoberá sa základmi, ktoré sú spoločné všetkým oblastiam chémie (napr. stavbou atómov, chemickými väzbami atď.); často sa považuje za samostatnú oblasť chémie.
  • Organická chémia: zaoberá sa zlúčeninami uhlíka a vodíka (uhľovodíky) a ich derivátmi. Organická chémia sa delí na:
    • Teoretická organická chémia
    • Preparatívna organická chémia
  • Anorganická chémia: zaoberá sa chemickými prvkami a ich zlúčeninami, okrem tých, ktoré sú predmetom organickej chémie. Delí sa nasledovne:
    • Teoretická chémia: všeobecná chémia, ktorej základnou oblasťou skúmania je kvantová chémia (pozri dole), čiže riešenie chemických problémov pomocou kvantovej mechaniky
    • Preparatívna anorganická chémia
    • Geochémia
    • Kryštalochémia
    • Chémia komplexov
  • Fyzikálna chémia: zaoberá sa fyzikálnymi vlastnosťami chemických zlúčenín a chemických reakcií a kvantitatívne spracúva všeobecné zákonitosti pre všetky oblasti chémie. Delí sa nasledovne:
    • náuka o štruktúre atómov a zlúčenín
    • interakcia elektromagnetického žiarenia s atómami a zlúčeninami (skúmanie zmien v štruktúre atómov a zlúčenín pri pôsobení röntgenového, ultrafialového, viditeľného, mikrovlnného a rádiofrekvenčného žiarenia)
    • termochémia
    • termodynamika
    • chemická kinetika
    • elektrochémia
    • koloidná chémia
  • Analytická chémia: zaoberá sa dôkazom a kvantitatívnym určením prvkov a zlúčenín, najmä chemickým zložením zlúčenín a zmesí zlúčenín. Delí sa takto:
    • kvalitatívna analýza (o povahe prvku alebo zlúčeniny v skúmanej látke)
    • kvantitatívna analýza (o množstve a koncentrácii zisteného prvku alebo zlúčeniny)
  • Rádiochémia: zaoberá sa fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, získavaním a koncentrovaním rádioaktívnych izotopov a študuje jadrové premeny. Patrí sem napr.:
    • Radiačná chémia
    • Aplikovaná rádiochémia
  • Technická chémia (Chemická technológia): zaoberá sa výrobou a použitím prakticky dôležitých zlúčenín, najmä kovov; minerálnych kyselín a zásad; agrochemikálií, hnojív, stavebných látok; minerálnych hnojív; farieb, lakov, rozpúšťadiel; liečiv; výbušnín; plastických látok, syntetických vlákien
  • Biochémia: zaoberá chemickými problémami v biológii a medicíne, čiže sa zaoberá živými organizmami z chemického hľadiska.

Zvláštnou oblasťou organickej chémie je makromolekulová chémia, skúmajúca vlastnosti, štruktúru a prípravu makromolekulových látok

Z fyzikálnej chémie sa vyvinuli zvláštne oblasti:

  • chemická fyzika: zaoberá sa štruktúrou molekúl za využitia výsledkov fyziky a a iných vied
  • kvantová chémia: zaoberá sa štruktúrou a vlastnosťami atómov a molekúl, pričom aplikuje výsledky kvantovej mechaniky na riešenie teoretických problémov chémie
  • chemické inžinierstvo: zaoberá sa zákonitosťami chemických a fyzikálnych dejov v priemyselnom meradle, pričom aplikuje fyzikálnu chémiu v priemysle

Preparatívna chémia (Syntetická chémia) – hore rozdelená medzi organickú a anorganickú chémiu – sa zaoberá umelou výrobou chemických látok.